Minule sa mi snívalo, že som tankoval do mojej bielej lavíny (rozumej Felicia 1,3 MPi) a keď som sa potom pozrel na stojan, koľko to vlastne bude stáť, svietilo tam 3115 EUR. Akosi ma premohol nepokoj. Jednak preto, že som nemal nijakú šancu to zaplatiť a jednak pretože som musel byť riadne hlúpy tankovať benzín za 80 EUR/liter. Pamätám si už len to, že som sa zobudil na hysterický smiech mojej mamy po otázke, či náhodou nemá 93 tisíc korún na nádrž benzínu.
Človek nemusí byť Sigmund Freud aby prišiel k záveru, že sen znamenal zakorenenú obavu z finančného krachu. (Naproti tomu by človek Freudom musel byť, aby povedal, že to znamená nevybúrené libido a minimálne Oidipovský komplex, ale to teraz necháme tak). Áno, je pravdou, s peniazmi som mal vždy problém. Prakticky už od narodenia som nijaké nezarábal. Síce som mal kde bývať a vždy, keď som sa rozreval, tak mi mama dala jesť, ale na zábavu peňazí nebolo. To sa so mnou bolestne ťahalo až do nejakých pätnástich rokov, začal som brigádovať, aj keď to nebolo bohviečo. Nuž a za posledný rok mám naozaj pocit, že tá svetová ekonomika kopíruje presne stav môjho účtu, nemôžem si pomôcť. A aj som si veľakrát hovoril, že to je len moja chyba, aj iní mi to hovorili, ale ja už som si istý, že nie.
Kameňom úrazu je to, že je všetko za peniaze! Benzín vám predajú len za peniaze, telefonujete len za peniaze, potraviny len za peniaze, dokonca aj tá milá, usmievavá teta, ktorá predáva tekvicové jadierka na trhovisku...za peniaze! Čo v takomto svete zmôžem ja, obyčajný samozvaný umelec a hĺbavý intelektuál? Keby bolo po mojom, fungoval by zdanlivo veľmi primitívny výmenný obchod - vždy, keď by chcel nejaký tovar alebo službu muž od ženy alebo žena od muža, platilo by sa rozkošou. Ak by sa jednalo o dvoch mužov, platili by si pivom. Pivo by predávali len ženy za rozkoš. Samozrejme, každému mužovi jeho špeciálne pivo, aby sa oplatilo ho ochutnať aj inému mužovi. Mám to nádherne premyslené, ale niečo mi navráva, že to je len utópia.
Ale dobre, nasypem si aj sám popol na hlavu. Už dávno som zistil, že patrím medzi ľudí (a mám to geneticky), ktorí keď zarobia aj milión kvadrilión EUR peňazí, tak minú milión kvadrilión a ešte sto tisíc. Takže sa nemusím čudovať. Čo som to teda vlastne chcel na začiatku? Aha, že posielajte mi nejaké maily, že z ktorého účtu si môžem vybrať tie prachy. A ešte dúfam, že toto, čo som tu vypotil (a je to teda stále horšie) dostatočne odradilo vykrádačov bytov od návštevy toho nášho. Ako pekne sa mi skoro do každého článku darí vsunúť niečo o erotike. Ale keďže mám už krízu evidentne aj v hlave, tak to tu ukončím.
