Tak som bol opäť v Trnave

Autor: Štefan Šebeň | 4.10.2009 o 16:08 | Karma článku: 4,32 | Prečítané:  1518x

A aktuálne som unesený rytmom pesničky o nej od Bukasového masívu

Čo sa týka mňa a mesta Trnavy, sme ako ten povestný manželský pár, ktorý sa stále háda, nadáva si, všetkým naokolo dáva najavo, že to nikam nevedie, "Kde som ja nechal rozum, keď som si ťa bral!" a podobne. Aj keď skutočnosť je taká, že manželia sa v skutku milujú, pomáhajú si a nevedia si predstaviť život jeden bez druhého. Teda neviem, či reálne také manželstvá existujú, ale v telke som také niečo videl. Tým som chcel len naznačiť, že ju mám rád a nechcem ju uraziť.

V mojom krátkom živote sa stalo už mnohokrát, že som zo svojho petržalskeho geta, kde si človek musí dávať pozor na zápalky a náckov, ktorí nenosia bombery a vôbec z toho semenišťa zloby a drog bol nútený odchádzať do Trnavy. Pamätám si jeden z prvých razov, ako som sa večer pri parkovisku kamiónov pýtal takej počernej tety, ako sa ide na Hlohovec. Taká veľmi milá bola! Ale keď som už odchádzal, vyzerala taká nespokojná, akoby mi chcela pomôcť ešte viac, ale mne ozaj stačilo to usmernenie. Neskôr bolo toto mesto mojím cieľom aj vďaka zopár prácam a brigádam, nuž a keďže už teraz viem, že sme tak osudovo spojení, samozrejme tam sídli aj moja súčasná alma mater. Bol som nedávno na zápise a celý vzrušený som čakal, či sa niečo po tých 4 mesiacoch zmenilo. Nezmenilo sa nič. Ten kruhový objazd pri železničnom podjazde stále nie je hotový, ja hlupák stále vbieham do toho istého kanála na Hlbokej a budova mojej fakulty stále vyzerá tak, že nápis "Akademická pôda" nad vchodom je mimoriadne potrebný, aby tam nechodili prespávať bezdomovci (uf, to ma mrzí najviac). Pravdaže som sa bol naivne už asi štvrtýkrát pozrieť, či už otvorili to občerstvenie s bagetami vedľa Trojičného, ale aj teraz tam boli len mreže a nič sa tam nedialo, už by mi aj mohlo dôjsť, že to asi zavreli.

A tak som sa ponoril do mojej typickej nálady, ako vždy, keď som v Trnave. Neviem vysvetliť prečo, ale hneď som strašne skleslý a nekomunikatívny, hladný a unavený. Normálne sa mi zdá, že ešte aj to auto zrazu stráca výkon, keď prejdem tabuľu so začiatkom mesta. Mám pocit akoby som bol hrdina kresleného filmu, ktorého prenasleduje dažďový obláčik. Len v tomto prípade ma teda neprenasleduje, ale čaká za Zelenčom. Ja pritom naozaj proti tomu mestu nič extra nemám. Pravdou je, že infraštruktúra a architektúra sa spolu asi niekde ožrali a potom vznikli, ale veď taký problém má veľa miest. Ľudí príliš veľa nepoznám, ale nikdy som nemal problém, dokonca hádam sú aj milí možno. To, že sú tam "bílí andelé" a že je to najväčší futbalový rival Bratislavy ma tiež vôbec netrápi. Takže je to možno aj vo mne.

Ale práve som si spomenul, čo ma mimoriadne trápi a hnevá, skoro by som zabudol! Trnavčina! Isteže chápem, že nárečia sú súčasťou každého kraja a že zmäkčovať je jednoduchšie ako rozprávať spisovne. Ale s tým nemá absolútne nič spoločné slovné spojenie "do teho", pričom "do toho" sa z pusy derie ľahšie, a už vôbec nikdy v živote nepochopím trnavské "nyje" ako vyjadrenie nesúhlasu.

Okrem toho ale platí všetko, čo o Trnave spieva Bukasový masív - Tr tr tr Trnava...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Beaty Balogovej

Kam odchádza Robert Fico a prečo je jeho odchádzanie škaredé

Ficova metamorfóza na hovorcu najnižších pudov národa ublíži všetkým.

Hossu dostal na odvolacom súde o tri roky vyšší trest

Juraja Hossua eskortovali na proces z výkonu väzby.

Cynická obluda

JUDr. Danko ako advokát

Predstava, že sa Andrej Danko vráti k advokácii ponúka jednu doplňujúcu otázku.


Už ste čítali?