Kolotoč! Ja chcem ísť na kolotoč!

Autor: Štefan Šebeň | 6.11.2009 o 11:57 | Karma článku: 6,33 | Prečítané:  1509x

Infantilizmus je úžasná vec.

A to teraz vôbec nemyslím ten smutný - fyzický, ani ešte smutnejší - tú sexuálnu úchylku. Mám na mysli ten fajný, psychologický, a chcený. Aby to nevyzeralo divne, uvediem to na príklade...koho by som tak mohol, nuž, povedzme mňa. Ja som priam učebnicový príklad správne infantilného človeka. Mám 24 rokov, vývin inteligencie síce nie je úplne istý, ale zhrniem to do toho, že rečové centrum mám vyvinuté úplne a viem vypiť pohár vody bez toho, aby mi tiekla po brade. To by mohlo stačiť.

Napriek tomu všetkému sem-tam robím veci, za ktoré sa za mňa ľudia (že vraj) hanbia. Dobre, kto v dospelosti nikdy neprišiel do oddelenia hračiek a nezačal mrnčať, nech mu kolegovia kúpia toho super plyšového maca na narodeniny? Určite v tom nie som sám. Alebo ten kolotoč! Ale nie ten, na ktorý chodia veľkí ujovia a tety, ale normálny malý koník. Ja naňho proste začnem ukazovať a čakám, kým mi niekto nekúpi lístok, ako každé normálne dieťa.  Ale napríklad viem, že sa nepatrí a je možno aj nebezpečné, hrať sa v obchode s futbalovou loptou, aj keď tak veľmi chcem! V tom som jednoducho zodpovedný dospelák. V krátkosti to vyjadrím tak, že v oddelení hračiek a športových potrieb mi je dobre.

Ďalšou kapitolou by mohli byť lízatká. Akože ja si v práci kupujem colové lízatko skoro každý deň a lížem a lížem. Niektorí ľudia mi normálne povedalí, že "im to je blbé", že lízatká sú pre deti. Toto nechápem a neakceptujem. Čo už všetci zabudli, aké sú lízatká super? Alebo sa im zmenila chuť, ako pri tonicu, len naopak? Že čo im chutilo, už im nechutí? A celkovo, v živote nebudem rozumieť vete "Je mi to blbé". A čo teraz, kto ma nepozná, tomu je jedno, čo si lížem a kto ma pozná, tomu je to tiež jedno. Takže tak.

Čo ma ale na tejto "psychologickej vade" hnevá je to, že ma nikto neberie vážne. Človek investuje kopec energie do trucovania, ktoré u detí tak nádherne funguje, ale u mňa nie. Proste si poviem, že niečo chcem, zatnem sa a ono to príde. Ale ono to nepríde, to by chcelo veľkú zmenu v spoločnosti. Nuž a druhá vec, ktorá ma hnevá je to, že si infantilizmus prisvojuje doslova každý! Áno, ja viem, že v každom z nás je malé dieťa a že každý sa chce aspoň raz za čas vyváľať v bazéne s guličkami a bla bla bla. Ale nikto to buď neurobí, alebo to urobí len pri nejakej mimoriadnej príležitosti, prípadne opitý alebo pod vplyvom iných psychotropných látok. To si nechajte!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?