Detské strasti

Autor: Štefan Šebeň | 23.3.2011 o 16:17 | Karma článku: 5,41 | Prečítané:  904x

Každý má asi názor, že je nutné zastávať sa detí, lebo sú slabé, majú špeciálne práva a je samozrejmosťou sa o ne starať, kým to nezvládnu samé. Nuž ale aj tak od dospelých len počujem, aké je rodičovstvo ťažké, ako deti neposlúchajú a podobne. Takže ja sa ich teraz reálne a úprimne zastanem, lebo deti majú seriózne problémy, ktoré každý považuje za banálne.

Pre to malé chúďa to začína už pred narodením, v tme a v stiesnenom priestore zvanom maternica. Nemôže nič. Ani ísť s kamošmi na pivo, ani si rozvíjať sľubnú kariéru, nič. Jeho jedinou zbraňou, ktorou môže upozorniť na svoju nespokojnosť, je kopanie. Avšak rodičia toto kopanie vôbec neberú vážne, dokonca sa z neho tešia a so slovami „Aha, kope, to je zlaté!" naďalej nechávajú nášho hrdinu v tmavom väzení, využívajúc pupočnú šnúru ako reťaz, asi aby neušiel. Až približne deväť mesiacov trvá, kým si zvykne a kým si uvedomí, že v maternici je vlastne pohoda - teplo, mäkko a dosť potravy práve cez už spomínanú pupočnú šnúru. A presne vtedy ho odtiaľ začnú tlačiť a ťahať von. To ak nie je kruté, tak už neviem čo.

Potom pre dieťa nastávajú dva roky pokusov o sebarealizáciu, ktorým rodičia hovoria plač, alebo rev. Vôbec im nerozumejú a už vôbec ich netešia. Darmo sa im napríklad snaží vysvetliť, že ho proste nudí prespať celú noc a že by rado niečo podniklo, väčšinou ho umlčia veľmi zákerným húpaním v kočíku, ktoré, povedzme si úprimne, je príjemné a uspáva, čiže napokon kapituluje.

Ďalšie štyri roky to je stále problematické, lebo náš hrdina už je veľký, skúsený, rozpráva, už aj vycikať sa sám vie, ale aj tak sa k nemu správajú ako k malému decku. Pošlú ho do škôlky, a tam má po obede povinne spať! To sa komu chce? Veď furt od neho chceli spánok tie dva roky, odkedy bol vonku z basy! Dokedy sa to ešte bude ťahať? Toto je obdobie, kedy veľa múdrych detí vyhlasuje detskú neposlušnosť  - hádzanie sa na zem v obchodnom centre s búchaním ručičiek je úplne legitímnym protestom za vlastné práva.

Napokon v lete šiesteho roku života zrazu od nášho, teraz už svetaznalého, frajera, prestanú vyžadovať popoludňajší spánok. Celkovo sa rodičia správajú podozrivo a často opakujú názov jedného miesta s nejakým podprahovým odkazom, že sa mu na tom mieste bude páčiť. V mnohých prípadoch je ich lesť až taká účinná, že dieťa týmto rečiam uverí a na otázku: „Tešíš sa do školy?" odpovedá „Áno."  V skutočnosti ide o ultimátny úder zasadený malému bojovníkovi. Treba tam sedieť, nebaviť sa, nehrať sa. A to tu ani nie sú spomenuté domáce úlohy! Jediným zadosťučinením má byť, že si tam nájde kamarátov. Tých mal predsa aj v škôlke, ktorá sa mu mimochodom už vôbec nezdá taká blbá ako minulý rok. Prežitie školy, nehľadiac na legendy o deťoch, ktoré škola baví, je zložitý proces. Až ten umožní dieťaťu stať sa dospelým a pridať sa ku armáde, ktorá vraví, že deti neposlúchajú a vytrvalo hovorí "Joj, ako mne v škole bolo dobre, hneď by som s tebou menil!"

Jednoducho nezľahčujte detské problémy!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

TECH

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava.


Už ste čítali?